„ Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva.“

Ako na teba zapôsobila táto veta? Ak si zneistel a rozmýšľaš, nakoľko správne žiješ, asi je na to dôvod, lebo Ježiš nikdy nepovedal nič neuvážene. Preto máme tieto jeho slová brať zodpovedne a nezmierňovať ich význam. Pokúsme sa teda pochopiť ich pravý zmysel od samého Ježiša na základe toho, ako sa správal k bohatým. Navštevoval i zámožných ľudí. Zachejovi, ktorý rozdal iba polovicu svojho majetku, povedal: „ Dnes prišla spása do tohto domu“ (Lk 19,9) Aj Skutky apoštolov dosvedčujú, že v prvotnej Cirkvi bolo spoločenstvo dobier dobrovoľné. Konkrétne a úplne sa zrieknuť všetkého vlastníctva sa nevyžadovalo. Ježiš teda nemal v úmysle založiť iba také spoločenstvo ľudí, čo ho budú nasledovať ( ... ), no zrieknu sa všetkého bohatstva. A predsa hovorí:

„ Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva.“

Čo teda Ježiš zavrhuje? určite nie pozemské dobrá ako také, ale bohatého, keď je k nim pripútaný. A prečo? Preto, lebo všetko patrí Bohu. No boháč si počína, akoby bohatstvo bolo jeho. V skutočnosti to býva tak, že bohatstvo ľahko zaujme v ľudskom srdci miesto patriace Bohu, opantá ho a zľahčí každú neresť. Apoštol Pavol o tom napísal: „ Tí, čo chcú zbohatnúť, upadajú do pokušenia a do mnohých nezmyselných a škodlivých žiadostí, ktoré ich privádzajú do zatratenia. Lebo koreňom všetkého zla je láska k peniazom; niektorí po nich pachtili, a tak sa odklonili od viery a spôsobili si mnoho bolestí“ (1 Tim 6, 9 - 10). Už Platón tvrdil:„ Nie je možné, aby mimoriadne dobrý človek bol zároveň aj mimoriadne bohatý.“ Aký má byť teda postoj človeka, ktorý niečo vlastní? Má mať srdce slobodné, úplne otvorené voči Bohu, pokladať sa za správcu toho, čo má, a uvedomovať si, že jeho bohatstvo je zaťažené hypotékou patriacou spoločnosti, ako to pripomína Ján Pavol II. Bohatstvá tejto zeme samy osebe nie sú zlé, netreba nimi opovrhovať, ale ich treba správne využívať. Nie ruka má byť od nich ďaleko, ale srdce. Ide o to, aby sme ich používali pre dobro druhých. Kto je bohatý, je bohatý pre druhých.

„ Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva.“

Možno namietaš: Ale ja nie som nijaký boháč, preto sa ma tieto slová netýkajú. Všimni si však, že otázka, ktorú zarazení apoštoli položili Ježišovi hneď po tomto jeho vyhlásení, znela : „ Kto teda môže byť spasený?“ (Mt 19, 25). Z nej jasne plynie , že tieto slová sa určitým spôsobom týkajú všetkých. Aj ten, kto opustil všetko, aby nasledoval Ježiša, môže srdcom lipnúť za tisícerými vecami. Dokonca žobrák, ktorý preklína, lebo niekto siaha po jeho kapse, môže byť pred Bohom bohatý.

Chiara Lubichová




TOPlist
© 2008 Gréckokatolícka farnosť Svidník - mesto