V dnešnej dobe sa človek stále zháňa po veciach, ktoré na koniec v živote sklamú. Nevedia však, že dve tisícročia je tu niekto, kto ostáva v Cirkvi a dnešného veriaceho človeka nesklamal. Ten, ktorý je tu už 2000 rokov je Ježiš Kristus. Ponúka sám seba v rôznych duchovných formách, ale jednou z najväčších je Eucharistia, a to pod viditeľným spôsobom chleba a vína. Pre nás je to nepochopiteľné tajomstvo a predsa ho prijímame dve tisícročia, presnejšie od ustanovenia Eucharistie pri poslednej večeri: „Vezmite a jedzte, vezmite a pite“. A k tomu ešte dodal: „Toto robte na moju pamiatku“. Dnes v celej Cirkvi prebieha dennodenne toto veľké tajomstvo, ktoré nám dáva večný život a je na nás, či sa rozhodneme pre toto duchovne bohatstvo, ktoré oživuje nášho ducha, celého človeka, ktoré nám ponúka Cirkev cez nástupcov apoštolov, ktorých povolal sám Ježiš Kristus a dal im moc premieňať chlieb na „Telo Kristovo“ a víno na „Krv Kristovu“.

Eucharistia, najvzácnejší Kristov dar Cirkvi, sprítomňuje v tajomstve obetu Krista za našu spásu. Najsvätejšia Eucharistia obsahuje spasiteľné dobro Cirkvi v jeho celej úplnosti, Krista samého, nášho veľkonočného Baránka. Z nej, prameňa a vrcholu celého kresťanského života, čerpá Cirkev na svojej púti a v nej nachádza prameň všetkej nádeje. Lebo Eucharistia dáva impulz našej ceste dejinami a kladie semeno živej nádeje do každého rozhodnutia pri plnení každodenných povinností. Eucharistia je pre náš život aktuálna, lebo ju prijímame, požívame a Ona je pre nás posilnením do ďalších dní nášho života a Cirkev je nositeľkou tohto veľkého tajomstva. Eucharistiou sa viac približujeme k Bohu a uvedomujeme si našu úbohosť a slabosť.

Všetci sme pozvaný vyznávať vieru v Eucharistiu – závdavok budúcej slávy – s istotou, že spoločenstvo s Kristom, ktoré teraz prežívame ako pútnici našou nesmrteľnou existenciou, predcházda poslednému stretnutiu s oným dňom, v ktorom „mu budeme podobný, lebo ho budeme vidieť takého, aký je“ (1 Jn 3,2). Eucharistia je istý druh zakúšania večnosti v časnosti, je Božskou prítomnosťou a spoločenstvom s ňou; ako spomienka na Veľkú noc Krista je svojou povahou nositeľkou milosti do ľudských dejín. Otvára nás pre budúcnosť s Bohom; keďže je spoločenstvom s Kristom, jeho telom a krvou, je účasťou na večnom živote Boha.

Sila Eucharistie je pre mňa veľkým požehnaním a veľkým tajomstvom lásky k nám, kde sám Ježiš Kristus sa nám dáva pod spôsobmi chleba a vína a Cirkev je tá, ktorá sprostredkúva toto veľké tajomstvo nám ľuďom pre posilnenie do života. Ja, ako človek nikdy nepochopím toto veľké tajomstvo, ale jedno viem, že keď ho budem prijímať, nebudem ho prijímať na odsúdenie alebo súd, ale na uzdravenie duše a tela, a tiež na spásu svojej duše. Uvedomujem si, aký je vzácny dar, ktorý nám ponúkol Boh Otec vo svojom Synovi. Veď Boh je nad tým všetkým, a to, čo je od Boha, je dobré. Nech je Jeho meno oslávené od teraz až na veky. Veď jemu vďačíme za večný život, ktorý nám dal. Nebojme sa a dajme Bohu priestor aj cez sviatosť Eucharistie, ktorá je prameňom a vrcholom celej Cirkvi. Mohli by sme povedať, že je prameňom a vrcholom celého človeka, nášho bytia.

o. Štefan Kucer

© 2008 Gréckokatolícka farnosť Svidník - mesto