Gréckokatolíci príslušnosťou patria ku Gréckokatolíckej cirkvi. Na Slovensku k 25. máju 2001 prihlásilo príslušnosť k nej 219 831 obyvateľov (v r. 1948 to bolo 305 645), čo tvorí 4% z celkového počtu obyvateľov. Do početnosti sa radí za Rímskokatolícku cirkev (69%) a Evanjelickú cirkev a. v. (6,9%). Svoju duchovnú spiritualitu čerpá z pôvodných východných prameňov, pričom akceptuje primát rímskeho pápeža. Hlási sa k Cyrilometodským tradíciám nášho národa a považuje sa za priameho dediča a vykonávateľa tejto tradície a to zachovaním obradu a liturgického jazyka. Pomenovanie "gréckokatolícka" sa ustálilo za panovania Márie Terézie. Historický pôvod názvu vyjadruje podstatné znaky: obrad, prinesený gréckymi vierozvestcami má byzantský pôvod a zároveň vyjadruje, že ide o Katolícku cirkev, všeobecnú a zjednotenú s Rímom, presnejšie "neoddelenú" od Ríma. Je to Katolícka cirkev byzantsko - slovanského obradu rozšírená nielen na Slovensku, ale aj v iných krajinách (Poľsko, Maďarsko, Čechy a Morava, Ukrajina, Bielorusko, Rumunsko, USA, Kanada...), pričom vo vzťahu k Rímu tieto vystupujú samostatne.

Z cirkevno-právneho hľadiska je Gréckokatolícka cirkev v plnom spoločenstve Katolíckej cirkvi. každý rímskokatolík môže platne prijímať sviatosti a zúčastňovať sa na bohoslužbách v gréckokatolíckom chráme a naopak. Krst, birmovanie, manželstvo, sv. spoveď a sväté prijímanie, pomazanie chorých sú vzájomne uznávané a platné.

Svätí solúnski bratia Cyril a Metód priniesli na Veľkú Moravu kresťanstvo z Byzancie, a tým aj byzantský obrad. Spolu s prekladom Písma pripravili preklad Božskej liturgie a ostatných bohoslužieb do jazyka zrozumiteľného našim predkom. Po smrti sv. Metoda a vyhnaní jeho žiakov r. 885 bol pre odpor latinského kléru východný obrad potláčaný a postupne sa vytrácal, nikdy však z nášho územia nevymizol. Za panovania Arpádovcov (v 11. až 12. stor.) v Uhorsku vzniklo viacero kláštorov byzantského obradu. Pápež Inocent III. dokonca v r. 1204 prejavil ochotu zriadiť biskupstvo východného obradu. Posilou pre malú komunitu byzantského obradu bola valašská kolonizácia, ktorá znamenala významný prílev kresťanov východného obradu. Prvá fáza bola v druhej pol. 13., ale najmä v 14. stor. zavŕšená osídľovaním na valašskom práve. Vtedy preniklo na územie severovýchodného Slovenska väčšinou rusínske obyvateľstvo z Haliče, Vladimíro-Volodýnska a Poľska. Zaoberalo sa prevažne chovom oviec a dobytka.

Druhá fáza osídľovania sa uskutočnila v 15. a 16. stor. Sledovať jednotu či nejednotu východných kresťanov s Katolíckou cirkvou na našom území v 11. - 17. stor. je problematické, v každom prípade značná časť z nich nebola zjednotená. Spätným strastiplným procesom sa oddelení bratia vracali k stratenej jednote. Takto vznikali zjednotené východné cirkvi, uniati. Roku 1439 to bola únia florentská, r. 1595 únia brest - litovská. Pre nás mala najväčší význam Užhorodská únia z r. 1646. Okrem iného mala zaručiť zrovnoprávnenie duchovenstva, zachovanie východného obradu, právo voliť vlastného biskupa, išlo teda hlavne o zachovanie identity. Snahy o pripodobnenie sa k západnému obradu, tzv. latinizácia, sa objavujú aj v samotnej Gréckokatolíckej cirkvi. Dôvodov bolo niekoľko. Kňazi východného obradu neboli pred štátom rovnoprávni s rímskokatolíckymi, až na malé výnimky boli nevoľníkmi.

Táto situácia trvala do r. 1692, keď cisár Leopold I. zrovnoprávnil gréckokatolícky a rímskokatolícky klérus. Neraz aj samotní gréckokatolíci vnímali latinský obrad ako niečo dokonalejšie, a preto ľahko preberali rôzne jeho vonkajšie prvky (napr. krížové cesty, eucharistické adorácie...). V 18. stor. sa vystupňovali snahy rímskokatolíckych biskupov o podrobenie katolíkov východného obradu, ich latinizáciu a maďarizácii. O svoju nezávislosť museli tvrdo bojovať. Vďaka Márii Terézii bolo 19.9.1771 pápežom Klementom XIV. legalizované Mukačevské biskupstvo s 560 - tisícami veriacimi, podriadené priamo Rímu. V snahe uľahčiť správu tohto rozsiahleho územia, bol v r. 1787 z neho vyčlenený Košický vikariát, ktorý r. 1792 preniesli do Prešova. V r. 1818 z neho vzniklo samostatné biskupstvo. Oblasť stredného a južného Zemplína však ostala pod správou mukačevského biskupstva prakticky do r. 1939, cirkevnoprávne až do r. 1997.

(prebraté z časopisu RS 1/2003)

© 2008 Gréckokatolícka farnosť Svidník - mesto