Fatuma je černošské dievča, jej hriechy ju priviedli do zúfalstva. Prišla na most, s úmyslom skončiť svoj život vo vlnách rieky. Bolo to neskoro večer. Fatuma stála pri zábradlí. Trobisch so svojím priateľom prechádzali autom cez ten most. Vo svetle reflektorov zbadali dievča opreté lakťami o zábradlie mosta. Trobisch poprosil piateľa, aby spomalil a za mostom zastavil. Tu Trobisch vystúpil z auta a ponáhľal sa k dievčaťu. Chytil dievča pevne za rameno, ono sa pozrelo naň. Vtedy spoznal, že je to Fatuma, ktorú ešte len večer videl odchádzať z chrámu počas kázne. Potom nastal tento rozhovor: Fatuma, čo tu robíš? Idem skončiť svoj neznesiteľný život skokom do rieky. - Fatuma, život sa už nedá skončiť. Keď nám ho Boh raz dal, potom už niet tej sily, aby nám ho mohla zobrať. Život sa dá už iba zmeniť. Ani smrť neskončí náš život, ona ho iba zmení. - Fatuma odpovedá, ale aspoň sa zbavím ťarchy svojich hriechov. - Nie Fatuma, ty by si samovraždou iba pridala k tej ťarche a to ešte oveľa väčšiu ťarchu. - Nie, môj život už nemá zmyslu, ja mám pokazenú svoju mladosť. Ja si za tie svoje veľké hriechy zaslúžim iba smrť. - To je pravda, ale pre teba je už teraz neskoro zomierať za svoje hriechy. Lebo je jeden, ktorý za tvoje hriechy už zomrel a tým je Ježiš Kristus. Teraz si spomeň na Barabáša. Pilát dal možnosť Židom rozhodnúť o tom, kto má zomrieť či Barabáš alebo Ježiš. A oni rozhodli, že Ježiš. A v tej chvíli Barabáš, ten lotor, vrah a zbojník bol naraz slobodný. Slobodne kráčal ulicami Jeruzalema, zatiaľ čo Ježiša viedli poviazaného ako lotra na Kalváriu, aby ho ukrižovali. A iste aj Barabáš prišiel na Kalváriu a videl tam tri kríže. Na dvoch zomierali jeho spoluväzni. Na tom strednom by iste zomieral aj on, keby Židia boli oslobodili Ježiša. Teda na tom kríži, na ktorom mal odpykať svoje zločiny Barabáš, odpykal nevinný Kristus. Veru, je to tak Fatuma. Na tom strednom kríži si mala zomierať ty, ja a každý z nás by mal visieť na tom strednom kríži, lebo všetci sme zhrešili. Všetci sme si zaslúžili smrť za svoje hriechy. Ale teraz je už pre nás neskoro zomierať, za nás už zomrel Kristus. Teraz si už len všimnime to, čo asi urobil Barabáš. Zaiste, keď sa dobre pozrel na toho, čo visel na tom kríži, na ktorom mal on visieť, obrátil sa a odišiel a to nie bez predsavzatia: "Keď on za mňa zomrel i ja musím pre neho aspoň niečo urobiť. Musím zmeniť svoj život." Fatuma, aj pre teba je už neskoro zomierať za tvoje hriechy. Aj ty musíš niečo urobiť pre neho. Musíš zmeniť svoj život.


© 2008 Gréckokatolícka farnosť Svidník - mesto