Otec misionár Karol Stejskal rozpráva: Boli sme na misie v Bosne v mestečku Trávnik. O Túto farnosť sa staral veľmi horlivý kňaz. Jedného dňa prišiel za mnou, bol veľmi smutný a hneď začal: „V mojej farnosti mám veľmi veľkého neverca, dokonca je slobodomurár a ten má veľmi zbožnú manželku, ktorá sa už mnoho rokov modlí k Božskému Srdcu Ježišovmu za jeho obrátenie. Teraz je veľmi vážne nemocný a ona prišla s plačom prosiť o radu, čo by mala ešte podniknúť pre jeho záchranu. Vraj prehlásil, že kňaza vo svojom dome ani nechce vidieť.“ Ja som trocha rozmýšľal a potom som povedal: „Nech zavesí na stenu, ktorá je oproti jeho posteli, obraz Božského Srdca Ježišovho!“ Kňaz jej to povedal a ona tak urobila. Na druhý deň zbadala, že jej manžel pozerá na obraz a čosi šepká. Myslela si, že sa modlí, preto sa odvážila opýtať sa ho: „Neprijal by si otca misionára len ako obyčajnú návštevu? Má o teba záujem.“ Odpoveď bola kladná. Misionár prišiel. Rozprávali sa o zdravotnom stave nemocného a o bežných veciach. Pri rozlúčke sa misionár opýtal nemocného, či by ho mohol navštíviť aj zajtra. Nemocný súhlasil. Misionár bol už pri dverách, keď z postele zaznelo: „Otče, nemohli by ste priniesť aj potrebné veci, viete, ja by som si veľmi rád dal svoju dušu do poriadku. Som veľkým hriešnikom.“ Misionár prisľúbil a na druhý deň ho prišiel vyspovedať. Sviatosť zmierenia bola dlhá, ale úprimná, sprevádzali ju mnohé slzy ľútosti. Slobodomurár sa zmieril s Pánom Bohom, s Cirkvou aj s ľuďmi, prijal aj ostatné sviatosti zomierajúcich. O niekoľko dní zomrel. Tesne pred smrťou povedal svojej manželke: „Otoč ma tak, aby som videl na obraz, chcem zomierať s pohľadom na milosrdné Srdce Ježišovo, ktoré mi pomohlo k obráteniu!“

Prevzaté z:
o. Štefan Ištvánik, C.Ss.R.
Ľudová čítanka na nedele a sviatky
06/2007



© 2008 Gréckokatolícka farnosť Svidník - mesto