Pochádzala zo Srbska, z dediny Epivat. Jej rodičia boli nábožní ľudia. Paraskeva od nich dostala dobrú náboženskú výchovu. Tiež jej brat Eutym bol vychovávaný k nábožnému životu. Neskôr sa stal biskupom v Madite (v Trácii). Po smrti rodičov začala Paraskeva žiť asketickým životom. Dala sa postrihnúť na mníšstvo. Odišla k Jordámu do Palestíny, kde prežila v samote väčšinu svojho života. Tu ju chcel diabol nastrašiť. Bral na seba podoby rôznych zvierat a netvorov. Snažil sa Paraskevu odohnať z púšte. Tá ho však vždy premohla znamením kríža.

Dva roky pred smrťou sa jej zjavil anjel, ktorý jej nariadil, že sa má vrátiť domov. Prepodobná sa vrátila do Epivatu, kde pokračovala do smrti (1. pol. 11. storočia) v asketickom živote. Jej telo bolo pochované kresťanmi, ale nie na spoločnom cintoríne, lebo ju považovali za cudzinku. Boh však nedá zabudnúť na svojich svätých. V blízkosti Paraskevinho hrobu žil na stĺpe nejaký stylita. Raz sa stalo, že neďaleko tohto miesta vyvrhlo more na breh mŕtvolu námorníka. Jeho telo sa začalo rozkladať a vydávalo taký pach, že ani stylita nemohol na stĺpe vydržať. Preto dal páchnuce telo zakopať. Keď robotníci kopali hrob, narazili na neporušené telo svätice. Nevenovali však tomu pozornosť. Námorníka pochovali vedľa nej. Tu sa jednému z nich (Jurajovi) zjavila svätica vo sne a nariadila, aby jej telo bolo vykopané a uložené na dôstojnom mieste.

Podobné videnie mala aj istá žena, menom Eufémia. Telo svätice bolo uložené v Epivate, v Chráme sv. Petra a Pavla. Od tej doby tu jej pozostatky uzdravili mnoho nemocných. Roku 1238 boli jej telesné pozostatky prenesené do Trnovu, hlavného mesta Bulharska. Po dobytí Trnovu tureckými vojskami (14. storočie) boli prenesené do Valechie. Po jej páde roku 1396 do Belehradu. Roku 1529 dobyl sultán Suleman II. Belehrad a ukoristil tiež pozostatky svätice. Odviezol ich do Carihradu. Ale ani tu neprestal Boh oslavovať svoju svätú. Jej pôsobením boli uzdravení nielen kresťania, ale i moslimovia. Preto boli ostatky venované carihradskému partriarchovi. Ten ich roku 1641 daroval moldavskému vladárovi. A od tej doby sa nachádzajú v meste Jassa v Moldavsku.

© 2008 Gréckokatolícka farnosť Svidník - mesto